Maďarská vyžla
História: |
Vo väčšine európskych štátov boli psy typu stavačov známe už v stredoveku, ale ich novodobá samostatná história ako kultúrnych plemien nesiaha ďalej ako do 18., skôr do 19. storočia. Týka sa to najmä maďarských krátkosrstých a drôtosrstých stavačov. Hoci
sa u nás v minulosti veľmi nepoužívalo, v súčasnosti prežíva
toto plemeno priam konjunktúru. Obľúbenejší je v Rakúsku, v
Taliansku i v USA. Treba len ľutovať, že tieto psy v našich
chovoch pred druhou svetovou vojnou takmer zanikli, pretože maďarské
stavače boli po pracovnej i exteriérovej stránke v tom čase u nás
lepšie ako doma, v Maďarsku. Hrubosrstý variant maďarského stavača, známy od 40. rokov tohto storočia, vznikol krížením maďarského krátkosrstého stavača s nemeckým drôtosrstým stavačom (podľa K. Slimáka na Slovensku, kde sa o jeho vyšľachtenie zaslúžil L. Gresnárik). Za maďarské národné plemeno ho v FCI uznali roku 1982, keď bol schválený a vydaný aj jeho štandard. Priliehavá tvrdá a drôtovitá srsť tohto stavača vytvára na hlave výrazné fúzy a obrvy. Je vždy žeml'ovožltej farby, bez odznakov. Prípustný je malý biely odznak na prsiach. Podľa štandardu FCI č. 239 je tento stredne veľký pes so silnou telesnou konštrukciou trochu väčší ako maďarský krátkosrstý stavač. Má o niečo dlhší trup ako plemená so štvorcovým rámcom tela. Výška psa má dosahovať 59-62 cm, sučky 54-58 cm s prípustnou odchýlkou ±3 cm pri oboch pohlaviach. Chvost sa mu skracuje o jednu tretinu dĺžky. Tento ušľachtilý, inteligentný a učenlivý pes živej povahy je vhodný na všestranné využitie. Dobre znáša aj drsnejšie podmienky. Je to ovládateľný a poslušný pes, veľmi dobrý v práci na stope aj vo vode, ale aj dobrý prinášač. Menším nedostatkom je jeho slabšia ostrosť na škodlivú zver. |
|
Krajina pôvodu: | Maďarsko | |
Povaha: |
Predovšetkým si
treba uvedomiť, že maďarská vyžla je pes, ktorý sa považuje za
člena rodiny. Sú to psi s veľmi dobrou povahou a ochotou poslúchať,
preto sú väčšinou veľmi ľahko cvičiteľné. Zvyčajne sú veľmi
čistotné a niekedy sa o svoju čistotu starajú sami podobným spôsobom
ako mačka. Toto plemeno je elegantné a aristokratické svojim
zjavom, ale pri tom má veľmi dobre vyvinutý zmysel pre hru a zábavu,
takže je výborným spoločníkom. Plemeno je veľmi
“touchy”, ako hovoria američania. Znamená to, že vyžla
sa rada a často dotýka svojho pána, a to tak papuľou ako aj
labkami. Labkami škrabká pánovi nohu, či ho objíma okolo krku pri
hre, alebo mu labku jednoducho položí do lona, keď pán sedí v kresle. ALE POZOR ! PLEMENO NEMUSÍ VYHOVOVAŤ KAŽDÉMU !!! Aj keď je vyžla nenáročná na starostlivosť, opak platí pre cvičenie a zábavu. Ľudia môžu byť zaskočení množstvom energie a inteligencie týchto psov. Aj potreba vyžly byť právoplatným členom rodiny nie všetkým vyhovuje. Títo psi vás aj v dome veľmi radi všade nasledujú a sú vám neustále doslova “za pätami”. Ak je vyžla odsúdená na samotu a nedostatok činnosti, pripravte sa na to, že si vymyslí nejakú “neplechu” sama. Toto nie je plemeno vhodné pre niekoho, kto chce psa len na niekoľko hodín denne alebo len na poľovačku a chcel by ho chovať zavretého vonku v kotci. Vyžla chce byť súčasťou rodiny a trpí, keď je od nej oddelená. Nie je to pes pre pohodlného majiteľa a vyžaduje si dostatočné množstvo pohybu a aktivity, ktorá stimuluje jej inštinkty a inteligenciu. |
|
Charakteristika: | Inteligentný, kľudného temperamentu, poslušný, ľahko cvičiteľný, prítulný. Citlivý na hrubé zaobchádzanie. Výborný zmysel pre stopovanie, obyčajne hľadá v priestornom cvale. Zachovává spojenie ze svojim vodcom. Výborný prinášač, stopár a vystavovač, rád pracuje vo vode. Vyhovuje všetkým účelom v uhorskom podnebí, krajine, vegetácií a pomerom zvere a lovu. | |
Celkový výzor: | Stedne veľký, krátkosrstý, ušľachtilý stavač nenápadného vzhľadu, s priemerne silným svalstvom | |
Výška: | Pes 56-61 cm / Sučka 52-57 cm | |
Hmotnosť: | 22-28 kg | |
Hlava: | Suchá, koža pozdĺž strednej línie lebky trochu zvraštená. Úhol, který zviera rovina lebky a vrchnej hrany nosa je 30-35 stupňov. Čelný sklon je nepatrný. Nosní chrbát je rovný. Zátylkový hrbol slabo viditeľný. Papuľa tupá s mierne vyvinutými lalokmi, pysky suché, úplne zakrývají mordu. | |
Papuľa: | Nos je pomerne veľký, guľatý. Pri pohlade zo strany tupo zarezaný. Nosné otvory široko rozovreté. Chrup - pravidelný a dokonale uzavretý. Skus nožnicovitý. | |
Oči: | Stredne veľké, viac oválné, umiestnené temer rovnobežne s nosnou hranou. Očné viečka se dobre zatvárajú. V koutku oka není viditelná červená spojivka. | |
Ušnice: | Trochu masívnejšie ako stredný priemer. Trocha niššie nasadené, zvesené, nie mäsité, tvaru !U!. | |
Krk: | Stredne dlhý, súmerný, stredne vysoký, nasadený. V krajine hrtanu je koža volnejšia ako inde, netvorí však lalok. | |
Trup: | Hrudný kôš hlboký a dlhý, oválneho prierezu. V nejhlbšom mieste dosahuje úrovne lakťa. Hrudník prostredne široký, dopredu vyklenutý. Hrudná kosť dlhá, silná, rebrá mierne klenuté. Chrbát rovný, svalnatý. Bedrá stradne dlhé. Zadok trocha znížený, ale nie spádovitý, dobre osvalený. Pri pohledu zhora sú bočníé línie zadku takmer rovnobežné. Výška zadku je o 1 až 2 cm nižšia ako výška v kohútiku. Brucho je napäté, jeho spodná línia nie je vykrojená, ale rovná a smeruje šikmo nahor. Dĺžka trupu je u psa o 2 až 5 cm, u sučky o 2 až 6 cm väčšia ako výška v kohútiku. | |
Hrudníkové končatiny: | Stĺpovité, dobre osvalené, v úmernej vzdialenosti. Lopatka šikmá, plece dobre osvalené, ale dobre pohyblivé. | |
Tlapky: | Krátke, okrúhlé. Prsty krátke, klenuté, dobre uzavreté. Poduštičky veľké, tvrdé, hrubé. Pazúry pružné, dobre klenuté. | |
Panvové končatiny: | Pevné stavby kostí, dobre osvalené, pravidelne postavené. Pri pohľade zo strany zviera koleno uhol 110 až 120 stupňov. Stehno je dlhé, päty nízko posadené. | |
Chvost: | Trochu nižšie nasadený. V kľude visí zvislo dolu, pri pohybe je držaný vodorovne. Má býť skrátený na dve tretiny. U dospelého psa má špička kupírovaného chvostu siahať až ku kolenu. | |
Pohyb: | Živý klus alebo priestorný cval. | |
Srsť: | Krátka, rovná, hrubá, na hlave priliehavá, hustá, lesklá srsť, na omak mastná. Jednotlivé chlpy hrubšie, pružné. | |
Sfarbenie: | Jednofarebná, tmavá, žemľová žltá. Pigmentácia - pigment na celom tele farby stredne žltohnedej. Nos, okraje očných viečok a mordy, dúhovka, poduštičky tlapiek a pazúry sú rovnakej farby tmavšieho odtieňa. Nikdy nie čierne alebo bridlicovo šedé. | |
Vady: | Príliš jemný organizmus. Uvolnenejšie telo. Ochabnuté očné viečko. Previsnuté pysky. Slabé kosti. Príliš malý alebo príliš veľký vzrast. Hrubá hlava. Tvar hlavy pripomínajúci farbiara. Vadný chrup. Zle kupírovaný chvost. Riedke osrstenie atd. Predkus väčší ako 2 mm. |

Komentáře
Přehled komentářů
O 3 tyzdne budem mat steniatko madarskej vyzly, velmi sa tesim. Bude sa volat Aron alebo Lionel(LIO)
Madarska vižla
(dani, 20. 10. 2009 12:58)
Ak pozeráš psa , tak zastav na cvilu auto a chod bližšie aby si lepšie videl!!!!
Vizsla -hun. znamená stavač
Vyžla
(Bona, 11. 10. 2007 12:14)Je to kráaáááááááááááaaaááááááááááaááááááááááááááááśneeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee plemeno
MADARSKA VYZLA
(Tana :), 27. 5. 2010 9:24)